Eko domácnost

Eko domácnost

Taký ten super eko lifestyle mi vždy prišiel ako z iného sveta. Taký vlastne až príliš zelený, hlinený a voňavý prírodnými esenciami. A potom som sa stretla s dlhoročnou kamarátkou a bavili sme sa o živote a tak, čo je nového. „No, ja som sa proste rozhodla, že len toto vegánstvo mi nestačí. A tak som prestala produkovať odpad.” Na pár okamihov som na ňu asi kukala dosť vyjavene, takže mi to začala vysvetľovať. A o to, čo je použiteľné aj pre obyčajných smrteľníkov, sa s vami podelím.

Čisté nakupovanie

Spomínate občas na svoju babičku? Pravdepodobne mala svoju obľúbenú nákupnú tašku a tú používala do úplného roztrhania – pretože v obchode jej na nákup žiadnu igelitku nedali. Vy to až takto hrotiť nemusíte, plastové aj papierové tašky je stále možné kúpiť pri pokladni. Samotné ich spoplatnenie (po 20 rokoch?!) už ale naznačuje, že sa niečo mení. A pre vlastný pocit je celkom fajn ponuku predavačky s vďakou odmietnuť. Lenže v čom to teda odniesť? Každý to rieši po svojom, niekto so sebou nosí staršie igelitky, niekto plátenky… a tí najviac trendy ľudia sieťovku. To je umelecký objekt zo šnúrok, ktorý sa zmestí do dlane a do ktorého napracete nekonečne veľa vecí. Od piva až po sadu 12 tanierov. Takto napísané to vyzerá trochu ako mágia. Hlavné ale je, že takto zväčšiť svoj objem žiadna iná taška nedokáže.

Bez obalu?

V eko kruhoch teraz frčí nakupovanie bez obalu. Múka, ryža ale aj kozmetika – to všetko vám v špecializovaných obchodoch nasypú priamo do vašich vlastných vrecúšok, krabičiek a fliaš. Ale ako hovoria praktikujúci, chce to už trocha organizácie. Do týchto obchodov len tak, bez prípravy, nezaskočíte. Aj tak má ale zmysel uvažovať nad tým, v čom veci kupujeme. Plastové a tetrapakové obaly totiž narobia na svete naozaj kopec bordelu.

Čo vás bolieť nebude?

Bez obalu jednoducho nakúpite aj hotové jedlá či nápoje. Kávu so sebou si síce môžete vypiť z papierového kelímka s plastovým vrchnákom – omnoho lepšie ale chutí zo štýlového KeepCupu. Obedové menu vám môžu rovnako ľahko naservírovať do ich polystyrénu (za 50 centov) alebo bezplatne, do vlastnej krabičky. V niektorých kaviarňach už dokonca za vlastný kelímok dávajú zľavu. Každopádne, za opýtanie nič nedáte a príroda bude mať radosť. Ďalšia fajn vec je nepridávať zbytočné obaly tam, kde to vôbec nie je treba. Vždy sa o tom pohádam s mojou mamou, ktorá potrebuje do plastového sáčku baliť aj banány alebo jednu papriku. (Vraj aby sa jej to negúľalo po nákupnom vozíku.) Je jasné, že desať pomarančov už nejaké to vrecúško potrebuje (ja používam ušité zo starej záclony), ale jedno dve jabĺčka si môžete odniesť aj bez neho. A je jedno, či vám ho zvážia pri pokladni alebo naň na chvíľu nalepíte čiarový kód.

Priateľsky k rybám

Odpady nie sú len pevné a viditeľné. Odpadom sa stáva aj špinavá voda z drezu alebo pračky. A čističky z nej znova krištáľovú fakt neurobia. Zatiaľ čo niektoré látky vo vode kŕmia sinice, iné ubližujú rybám a iným vodným tvorom. A tak má zmysel premýšľať aj nad tým, čo že to vlastne vypúšťame do kanála. Jedna rovina sú čistiace prostriedky. Jasné, najviac eko je ocot a sóda, na druhú stranu, nie každý na to má ten čas. Asi aj preto vznikla ekodrogéria, ktorá funguje rovnako dobre ako tá bežná a zároveň nie je toxická. Pre prírodu ani pre človeka alebo domáce zvieratká. (Čo oceníte s bábätkom aj šteniatkom.) Druhá vec, týkajúca sa vody, sú mikroplasty. Jedna vec sú tie viditeľné – peelingovým perličkám alebo trblietkám je fakt lepšia sa vyhnúť, pretože v mori z nich takú radosť mať nebudú. Je ale fajn pripomenúť aj mikroplastické znečistenie, ktoré si málokto uvedomuje. Pri každom praní sa totiž z oblečenia odlamujú drobné kúsočky vlákien. A zatiaľ čo prírodné materiály sa nejak rozložia, polyester nie. Ja osobne preto pri praní používam GuppyFriend vrecúško. Do neho pri praní strkám všetko s polyestérom – a on jednak zbiera mikroplasty, a druhak chráni oblečenie pred opotrebením v pračke. Z oboch mám veľkú radosť. Skúste.

Nevyhadzujte

Poslednou kategóriou odpadu sú veci, ktoré už doslúžili. Rozbitý hrnček, nefunkčná klávesnica s historickým jackom… Prvá rovina, ako toto redukovať, je starať sa o veci tak, aby vydržali čo najdlhšie. (A vyberať si už pri nákupe tie, ktoré majú podobný potenciál). Ľanové utierky sa dajú vyvárať a preto s nimi môžete utrieť aj to, čo by ste inak vyriešili jednorazovkou. A nejde len o kuchyňu. K zdvojnásobeniu životnosti koženej tašky alebo topánok stačí taká drobnosť, akou je správna starostlivosť. Niektoré veci časom prestávajú fungovať – ale to neznamená, že sú úplne na odpis. O tom, ako upcyclovať, si môžete prečítať knihu Upcycling ze starého nové, inšpiráciu ale nájdete aj na internetoch alebo všade okolo seba. Pitie limonády zo zavarovačiek sa objavilo v súvislosti s týmto prístupom (aj keď dnes to už v kaviarňach asi neplatí a ešte aj tie zavarovačky sú kupované :-D ) a celkovo, tony inšpirácie nájdete pri chodení po malých obchodíkoch, cestovaní po svete aj návštevách prarodičov a vidieka obecne. Na konci sú veci, ktoré proste doma nechcete. Jednak to už fakt nemá zmysel opravovať alebo prerobiť. Ale rovnako tak sa môžete chcieť zbaviť úplne nových hrnčekov len preto, že vám príliš pripomínajú bývalého. Čo s tým? Zničeným veciam uľahčíte cestu do neba tak, že ich vyhodíte do vhodného kontajnera alebo na zberný dvor. Druhé menované sú už skoro v každej obci a odpad vám tam vezmú zdarma. Všetok. A veci, ku ktorým už necítite lásku… tie môžu urobiť radosť iným ľuďom. Zavolajte do blízkych azylových domov a iných zariadení pre starostlivosť o ľudí v núdzi, vyveste predmety s nálepkou „darujem“ na bazoš alebo Hearth.net. Alebo ich v správnu chvíľu postavte ku kontajnerovému hniezdu s informáciou o tom, čo im (ne)chýba. Možno tým urobíte radosť bezdomovcovi. A možno študentovi, ktorý si vybavuje svoje prvé bývanie