Ako si urobiť miesto v šatníku

Oddeliť zrno od buriny

Skoro každý máme v skrini veci, ktoré nosíme stále, oblečky na špeciálne príležitosti a nakoniec veci, ktoré sme na sebe nemali ani vlani a ani v predvlani. Ja som zástancom toho, že v šatníku by malo byť len to, čo môžete - a baví vás používať. A to deravé tričká alebo džínsy čakajúce na schudnutie fakt nie sú. Ako ale oddeliť zrno od buriny? Je to smutné, ale inak, než skúšaním, to nepôjde. Využite voľno, urobte si pekné svetlo, nalíčte sa a každý jeden kúsok zo skrine vyskúšajte. Išli by ste takto von? Dnes? Kľudne sa ukazujte nielen zrkadlu, ale napríklad aj kamarátke. A aj tie najobľúbenejšie kúsky podrobte starostlivému zdravotnému vyšetreniu na škvrny a diery. Späť do šatníka vracajte len to, čo je naozaj aktuálne, sedí to akurát a stále je to zábavné. Ehm. To je zrazu kopec miesta, že? Lenže čo s tým, čo kontrolou neprešlo?

Tri kôpky

Neviem ako vy, ale ja mám v šatníku tri druhy vecí. Tie, ktoré nosím furt, tie, čo si vezmem občas, a potom chudáčikov, ktorí už (občas aj roky) čakajú. Na čo? Na to, až pôjdem na nejaký šialený kurz prežitia do lesov, na schudnutie, pribratie alebo zmenu farby vlasov. A je to škoda. Pretože toho zase tak veľa nekupujem a oblečenie triedim dvakrát ročne, nie je tých opustených kusov toľko - ale vždy sa nejaké nájdu. Čo s nimi a ako rozpoznať, či už nadišiel čas na posledné zbohom? Mám na to pár otázok: Je to sezónna, zimná alebo letná záležitosť? Je to bez nechcených škvŕn, dier a žmolkov? Je to moja veľkosť a je mi v tom fajn? Je to zo super materiálu, značkové, s ambíciou vydržať aj pre dcéru?, Je to podedené po babičke alebo k tomu mám zvláštny citový vzťah? Je to nové, skoro nenosené? Mala som to na sebe niekedy počas posledného roka? Čo ak si odpoviem? Veci, v ktorých mi je fajn, ale už sú obnosené, odkladám do špeciálne vyhradenej priehradky “na chatu”. Neviete, aké pohodlné je nosiť drevo v kašmírovom svetríku – to potom aj zabudnete na to, že má škvrnu od kávy a páre sa mu rukáv. Veci, ku ktorým mám citovú väzbu (a je ich stále menej a menej) ukladám do archívu. Je tam svadobný korzet mojej babičky, madeirové šaty, extravagantný klobúk, ľudový kroj… Pri sťahovaní krabicu otvorím a pokochám sa, a keď niekto zháňa niečo špeciálne, rada zo svojich pokladov požičiam. Ale vyžadujem vrátenie, pretože tieto veci pre mňa majú hodnotu.   Sezónne veci nijak netriedim, len ich operiem, vyčistím, vyžehlím a uložím na spánok. Kto vie, aká budem za pol roka?

A čo s tými chudáčikmi, ktoré som na sebe už rok nemala, vyzerajú dobre, už ma nebavia alebo sa do nich nevmestím? (Kam si oči dala, ženská, keď si si to kupovala?!) Tie idú z domu preč.

Darujem? Predám?

Čo s pekným oblečením, ktoré už ma nebaví? Niekto odporúča predať ho na internete alebo v bazáre. Ja mám ale radšej rozdávanie, pretože to ma učí si nabudúce podobnú blbosť nekúpiť :-) Naviac, rozdávanie je ideálna príležitosť pre swap párty. Čo to je? Proste s kamoškami prinesiete na jedno miesto svoje prebytky, rozdáte, čo už nechcete a odnesiete si domov to, čo nechce niekto iný. A čo s tým, čo nechce vôbec nikto?

Tri kôpky

Zbytky zo swapu (alebo celkovo to, čo už nechcem) rozdeľujem do troch tašiek. Tá s deravými, vyťahanými, umelohmotnými a inými podivnými vecami, mieri do kontejnera na textil. Tá s vecami síce obnosenými ale praktickými, mieri do denného centra pre bezdomovcov – tu sa uplatnia ponožky aj spodná bielizeň, tričká, svetre… proste veci, ktoré fungujú (a po použití sa nebudú prať, ale špinavé sa rovno vyhodia). A čo s tými najlepšími kúskami? Najkrajšie oblečenie, také, ktoré by som si sama obliekla alebo kúpila, nosím do azylového domu pre ženy. Vopred zavolám, dohodnem sa a objednám sa – a potom sa teším, že možno raz niekoho v tých veciach stretnem.

Poučenie do budúcna

Pripadá vám, že sa s tým oblečením zbytočne namáham? Že by stačilo to všetko vyklopiť do kontejnera sakom prásk, prípadne zaniesť na recykláciu do HM? Toľko času do toho neinvestujem len tak bezdôvodne. Zistila som, že čím náročnejšie pre mňa je oblečenia sa zbaviť, tým zodpovednejšie pristupujem k nakupovaniu. Kupujem toho menej a tak si s rovnakým rozpočtom môžem dovoliť drahšie a trvácnejšie kúsky. A to mi príde fajn.